Mobilná záhrada na Karpatskej je tretia a zároveň posledná záhrada, ktorú Vnútroblok pomáhal iniciovať a zakladať.

Dôvodov je niekoľko; s niektorými sme nepočítali, s niektorými tak trochu áno. A jeden dôvod (a ten najdôležitejší) bol však už od samotného začiatku súčasťou centrálnej myšlienky Mobilných záhrad. A práve tento dôvod chcem v nasledujúcom texte krátko vysvetliť.

V nedávno zverejnenom článku na failedarchitecture.com nazvanom “Prečo naše mestá nezachráni vlna pop-up architektúry” autor kriticky spochybňuje reálny a systematický dopad pop-up a bottom-up projektov, ktoré v posledných rokoch nabrali na popularite v mestách po celom svete.

Autor článku tvrdí, že napriek nesporným kvalitám niektorých projektov je skutočný dopad týchto iniciatív často preceňovaný. Ich hlavným problémom je potom chýbajúca “politická sila”, ktorá by dokázala presadiť unikátne riešenia na vyšších úrovniach organizácie a plánovania miest.

The pop- and bottom-up interventions almost always remain incidental, isolated and dependent on institutional good-will, and will therefore have a hard time becoming an actual ‘counterpower’.

Jedným z riešení je podľa autora tieto aktivity “repolitizovať” a zmeniť ich prístup tak, aby dokázali konfrontovať existujúci a zabehnutý model priestorového plánovania.

–

Pred pár dňami navštívila vinicu na Pionierskej ako súčasť jednodňovej exkurzie v Bratislave skupina rakúskych študentov sociálnej ekológie . V rozhovore docenili špecifickú situáciu v meste, kde verejné inštitúcie síce nedokážu napĺňať svoje úlohy tak, ako by bolo treba a málokedy podporujú svojich občanov v ich aktivitách, no zároveň im ani nekladú prílišné prekážky (resp. ignorujú ich) a umožňujú tak vznik rôznych zaujímavých občianskych iniciatív. Obdivne sa vyjadrili o odhodlaní ich iniciátorov, ktorí v tejto šedej zóne verejných služieb a inovácií pôsobia. “Je napríklad úžasné, že Zelená hliadka môže na chodníku osadiť betónový kvetináč na usmernenie parkovania a zasadiť doň rastliny. Vo Viedni by sa čosi také stať nemohlo. Odhliadnúc od faktu, že takéto služby rieši mesto samo, by bol kvetináč okamžite odstránený” tvrdila jedna zo študentiek.

V duchu  spomínaného kritického článku nesúhlasím s paušálnym velebením všetkých bottom-up a/aj pop-up aktivít. Čo ak aktivity zdola urobia viac škody (neudržateľné a nedostatočné nahrádzanie samosprávy), než úžitku (obdivuhodné výsledky vzhľadom na investované zdroje, obdivuhodné nasadenie dobrovoľníkov/občanov). Napríklad: Ak bude Matúš  Čupka aj vo svojej 50tke osádzať betónové kvetináče a zbavovať Bratislavu čiernych skládok, aktivity Zelenej Hliadky akosi stratia na svojej súčasnej príťažlivosti a obdive, ktorý v zahraničných návštevníkoch aktuálne vyvolávajú. Ak si mestská časť alebo mesto jeho prístup časom adoptujú, alebo sa mu podarí byť tým faktorom, ktorý zmenu inšpiruje/zavedie, úspech Zelenej Hliadky bude o to väčší.

Rovnako aj my. Ak budeme nasledujúce roky pokračovať v zakladaní ďalších a ďalších mobilných záhrad, ak budeme hľadať prázdne a dočasne nevyužité miesta a pracne sa dohadovať s ich majiteľmi, tak určite vznikne niekoľko príjemných miest. A niekoľko desiatok či stoviek ďalších susedov zažije pocit spolutvorby (polo)verejného priestoru a Bratislava bude o kúsok príjemnejšie a zelenšie miesto. Ale idey, ktoré stoja za projektom mobilných záhrad sa nikdy nedostanú do diskusie policy-makerov (primátor, magistrát a celá samosprávna exekutíva) a neovplyvnia spôsob, ako mesto pristupuje ku svojim občanom a ku správe verejného priestoru vôbec.

Preto už nebudeme zakladať ďalšiu záhradu.

Za posledné 4 roky, od kedy sa téme venujeme, sme nazbierali dosť skúseností na zhodnotenie situácie. A teda, že ako veci fungujú a ako by mohli fungovať inak, aby obyvatelia tohto mesta mali možnosť angažovať sa v kultivovaní mestského priestoru okolo seba.

Čo budeme teda robiť?

Chceme sa teraz sústrediť na replikáciu, na systémovú zmenu a na to, aby sme v spolupráci s verejnými inštitúciami vytvorili nástroje, ktoré umožnia ľuďom zapojiť sa do spoluvytvárania mesta. Prozaickejšie: umožnia zakladať mobilné záhrady a iné projekty vytvárajúce mestotvorný priestor pre vznik susedských komunít (tj nie parkoviská).

Máme predstavy a ideály a rovnako ako pri mobilných záhradách ich budeme musieť prispôsobiť realite, no myslíme si, že výsledok bude stáť za to. Viac mesta viac ľuďom je naše heslo. Však pod dlažbou je pláž!

Nasledujúci článok bude otvoreným listom pre bratislavskú samosprávu o tom, čo málo majú urobiť, aby o 10 rokov bolo v Bratislave 100 susedských záhrad. Budeme sa venovať jednotlivým návrhom a možnostiam ich implementácie.

Domov